Simone Weilová: List z Casablancy (1942)

Casablanca

Drahá S.,

Posielam štyri veci.

Za prvé osobný list pre Otca Perrina. Je dosť dlhý a neobsahuje nič, čo by nemohlo počkať.  Neposielajte mu ho; dajte mu ho, keď sa stretnete a povedzte mu, aby si ho prečítal, až keď bude mať čas a chuť.

Za druhé (v obálke, ktorú som z praktických dôvodov zalepila, ale ktorú rovnako ako ďalšie dve otvorte) nájdete komentár k pytagorejským textom, ktorý som nemala čas dokončiť, a ktorý patrí k práci, čo som Vám nechala pri odchode. Nebude to ťažké, lebo je to číslované. Je to strašne zle spísané a pospájané; bude ťažké sledovať text, keď sa číta nahlas a je to ešte veľmi ďaleko od prepísania. Môžem však poslať len to, čo mám.

Za tretie, dokončila som aj prepis prekladu fragmentu zo Sofokla, ktorý som našla medzi svojimi textami. Ide o kompletný dialóg Elektry s Orestom, z ktorého som citovala len niekoľko veršov v práci, ktorú už máte. Ako píšem inde, každé slovo tajomne nachádza ozvenu v hĺbke mojej osobnosti a interpretácia Elektry ako ľudskej duše a Oresta ako Krista sa mi zdá byť takmer taká istá, akoby som tie verše napísala sama. Povedzte to aj Otcovi Perrinovi. Keď si to prečíta, pochopí.

Prečítajte mu aj to, čo teraz píšem Vám; z celého srdca dúfam, že ho to príliš nezarmúti.

Pri dokončovaní práce o Pytagorejcoch som definitívne a s istotou cítila, v miere, v akej človek môže tieto dva výrazy použiť, že moje poslanie si odo mňa vyžaduje, aby som zostala mimo Cirkvi, vrátane toho, aby som sa zaviazala akýmkoľvek, aj implicitným spôsobom, jej alebo kresťanským dogmám, v každom prípade aspoň pokiaľ nie som celkom neschopná využívať intelekt. A to z dôvodu, aby som mohla slúžiť Bohu a kresťanskej viere vo sfére inteligencie. Stupeň intelektuálnej poctivosti, ktorý je pre mňa záväzný z hľadiska môjho poslania si vyžaduje, aby moje myslenie bolo úplne neutrálne voči akýmkoľvek ideám bez výnimky, vrátane materializmu či ateizmu; musí byť rovnocenne otvorené a rovnocenne zdržanlivé voči každej z nich. Tak ako je voda neutrálna voči každému predmetu, ktorý sa v nej ocitne. Neváži ich; vážia sa sami, po krátkom kolísaní.

Veľmi dobre viem, že taká nie som – to by bolo príliš pekné; no som povinná takou byť; a nikdy by som takou nebola, ak by som náležala k Cirkvi. V mojom prípade, aby som bola zrodená z vody a z ducha, musím sa vzdať viditeľnej vody.

Niežeby som v sebe cítila schopnosť intelektuálnej tvorby. Cítim však záväzky, spojené s takouto tvorbou. Nie je to moja chyba. Nik okrem mňa nemôže plne chápať tieto záväzky. Okolnosti intelektuálnej alebo umeleckej tvorby sú natoľko intímne a neprístupné, že do nich nemôže nikto zvon preniknúť. Viem, že umelci takto zvyknú ospravedlňovať svoje zlé konanie. V mojom prípade sa však jedná o niečo iné.

Takáto nezávislosť myslenia v rovine inteligencie nie je nijako nekompatibilná s vierou v Boha, alebo dokonca so sľubom lásky, obnovovanom v každom jednom okamihu, zakaždým večným a zakaždým úplne kompletným a novým. Taká by som mala byť, ak by som bola tým, čím mám byť.

Táto pozícia sa zdá byť veľmi labilná, no viera, ktorej milosť mi dúfam Boh neodmietne, umožňuje zostať v nej nekonečne dlho bez pohnutia έν ύπομένή.

V mene služby Kristovi ako Pravde sa zriekam z účasti na Jeho tele spôsobom, aký ustanovil. Presnejšie povedané, to On ma zbavuje takejto účasti, pretože až doposiaľ som nikdy ani na okamih nepocítila, že by som vôbec mala inú možnosť. Som si natoľko istá, ako si môže byť istá ľudská bytosť, že táto neúčasť potrvá po zvyšok môjho života; azda jedine s výnimkou – aj to len azda – ak mi okolnosti definitívne a úplne pripravia o možnosť intelektuálne pracovať.

Ak to Otca Perrina zarmucuje, môžem len dúfať, že mi rýchlo odpustí, pretože by som si nekonečne priala radšej vôbec nebyť v jeho myšlienkach, než spôsobovať mu čo len najmenší zármutok. Jedine že by z toho dokázal vyťažiť čo len najmenší úžitok.

Naspäť k zoznamu; posielam aj text o duchovnom význame štúdia, ktorý som so sebou odniesla omylom. To je tiež pre Otca Perrina vzhľadom k jeho nepriamym vzťahom k J.E.C.* v Montpellieri. V každom prípade s tým môže robiť, čo uzná za vhodné.

Dovoľte mi ešte raz Vám poďakovať z hĺbky srdca za Vašu láskavosť ku mne. Budem na Vás často myslieť. Dúfam, že o sebe budeme mať z času na čas správy, ale isté to nie je.

Vám oddaná

Simone Weilová


* J.E.C. – Jeunesse Étudiante Chrétienne.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: