Simone Weilová: Inteligencia a milosť

Prostredníctvom našej inteligencie vieme, že to, čoho sa inteligencia nedokáže zmocniť, je skutočnejšie než to, čoho sa zmocniť dokáže.

Viera je skúsenosť, že inteligencia je osvietená láskou.
Inteligencia musí svojimi vlastnými metódami, teda verifikáciou a názornosťou, rozpoznať nadradenosť lásky. Nesmie sa stiahnuť, pokiaľ nevie presne a jasne prečo a pred kým. Inak je jej podriadenosť omylom a podriaďuje sa niečomu inému než nadprirodzenej láske. Napríklad spoločenskému vplyvu.

V intelektuálnej rovine je cnosť pokory vlastne schopnosťou pozornosti.

Nesprávna pokora nás vedie k viere, že sme ničím, keď sme takí, akí sme – teda keď sme práve takýmito ľudskými bytosťami.

Pravá pokora je poznaním, že sme ničím, pretože sme ľudskými bytosťami, teda stvorenými bytosťami všeobecne.
Inteligencia v tom hrá veľkú úlohu. Musíme si vytvoriť náhľad na svet.

Keď počúvame Bacha alebo gregoriánske melódie, všetky duševné schopnosti sú napäté a mlčia, aby dokázali zachytiť dielo dokonalej krásy – každá z nich svojim spôsobom – a inteligencia medzi nimi. V tom, čo počuje, niet ničoho, s čím by mohla súhlasiť alebo čo by mohla vyvrátiť – no sýti sa tým.

Nemala by byť viera pripútanosťou tohto druhu?

Tajomstvá viery sa degradujú, ak sa stávajú predmetom dokazovania a vyvracania, keď v skutočnosti majú byť predmetom kontemplácie.

Privilegované miesto inteligencie v skutočnej láske vychádza z toho, že v samotnej povahe inteligencie je zahrnuté jej rozpustenie pri jej praktizovaní. Môžem sa usilovať dopátrať sa istých právd, no keď ich mám pred sebou, sú to ony, kto jestvuje, a ja sa nepočítam.
Nič nie je bližšie pravej pokore než inteligencia. Je nemožné pýšiť sa svojou inteligenciou v okamihu, keď ju skutočne používame. Dokonca ak ju používame, nie sme na ňu naviazaní, pretože si uvedomujeme, že aj keby sme sa v nasledujúcom okamihu pomiatli a zostali bláznami po zvyšok života, pravda by zostala nezmenená.

V tajomstvá katolíckej viery sa neverí všetkými časťami duše. Prítomnosť Krista v hostii nie je skutočnosťou rovnakého druhu ako prítomnosť Pavlovej duše v Pavlovom tele (obe sú vlastne absolútne nepochopiteľné, no odlišným spôsobom). Eucharistia by teda nemala byť predmetom viery tej mojej časti, ktorá slúži chápaniu faktov. V tom má protestantizmus pravdu. No prítomnosť Krista v hostii nie je symbolom, pretože symbol je kombináciou abstrakcie a obrazu, je niečím, čo si ľudská inteligencia dokáže sprostredkovať a nie je nadprirodzeným. V tom má pravdu katolicizmus, nie protestantizmus. Jedine tou časťou z nás, ktorá je určená nadprirodzenému, sa môžeme zaoberať týmito tajomstvami.

Úlohou inteligencie – tej časti z nás, ktorá potvrdzuje, zamieta a formuluje domnienky – je výhradne podriadenie. Všetko, čo chápem ako pravdivé je menej pravdivým než to, čo nie som schopná ako pravdivé chápať, no čo milujem. Svätý Ján z Kríža nazýva vieru nocou. U tých, ktorí majú kresťanské vzdelanie, sú nižšie časti duše späté s tajomstvami, hoci to tak nemá byť. Preto takýto ľudia potrebujú očistenie, ktorého fázy opísal Svätý Ján z Kríža. Ateizmus a neviera tvoria ekvivalent takéhoto očistenia.

Túžba objaviť niečo nové bráni ľuďom zotrvať svojou mysľou na transcendentnom, neopísateľnom význame toho, čo už objavené bolo. Môj absolútny nedostatok talentu, ktorý úplne vylučuje túžbu po niečom takom, je mojím veľkým darom. Uvedomený a akceptovaný nedostatok intelektuálnych schopností núti k objektívnemu využívaniu inteligencie.

Predmetom nášho hľadania nemá byť nadprirodzené, ale svet. Nadprirodzené je samotným svetlom: ak z neho spravíme predmet, degradujeme ho.

Svet je textom s viacerými významami a my prechádzame od jedného významu k druhému postupnosťou práce. Na tejto práci sa musí neustále podieľať aj telo, ako napríklad pri učení sa abecedy cudzieho jazyka: túto abecedu musíme dostať do ruky formovaním jej znakov. Ak táto podmienka nie je splnená, akákoľvek zmena myslenia je iluzórna.

Nemáme si vyberať z názorov. Máme ich prijať všetky, a usporiadať ich vertikálne, každý na vhodnej úrovni.
Teda: náhoda, osudovosť, Prozreteľnosť.

Inteligencia nikdy nedokáže preniknúť tajomstvom, no jedine ona môže posúdiť vhodnosť slov, ktoré ho vyjadrujú. Pre túto úlohu musí byť horlivejšia, pozornejšia, presnejšia, exaktnejšia a náročnejšia než pre všetky ostatné.

Gréci verili, že jedine pravda je vhodná pre veci božské – nie omyl alebo približnosť. Božská povaha čohokoľvek u nich viedla k väčšej náročnosti ohľadne presnosti. (My robíme presný opak, poznačení propagandou.) To v dôsledku toho, že geometriu považovali za božské zjavenie, vypracovali precízny systém dôkazov…

Vo všetkom, čo sa týka vzťahov medzi človekom a nadprirodzeným sa musíme usilovať o viac než matematickú presnosť; musí ísť o exaktnosť vyššiu než je exaktnosť vedecká.

Musíme sa usilovať o racionalitu v karteziánskom zmysle, o takpovediac mechanické pravidlo či nevyhnutnosť v ich ľudsky názornej forme vo všetkom, kde sa len dajú dokázať, aby sme osvetlili to, čo leží mimo ich sféry.

Použiť rozum značí spraviť veci jasnými pre myseľ. My však nevidíme to, čo je jasné. Vidíme nejasné cez to, čo je jasné – nejasné, ktoré zostávalo skryté, kým jasné nebolo jasným. Vidíme buď špinu na okne, alebo výhľad za oknom, no nikdy nevidíme okno samotné. Umytím špiny spravíme výhľad viditeľným. Rozum by sme mali využívať len na to, aby nás priviedol k pravde tajomstiev a pravde nedokázateľného, ktoré tvoria skutočnosť. Nepochopené ukrýva nepochopiteľné a preto by sa malo odstrániť.

Veda by sa dnes mala buď obrátiť k zdroju inšpirácie vyššiemu než je sama, alebo zaniknúť.

Veda poskytuje len tri druhy záujmu: (1) technické využitia, (2) šach, (3) cestu k Bohu. (K šachu sú pripojené lákadlá v podobe súťaží, cien a medailí.)

Pythagoras. Jedine mystické poňatie geometrie mohlo ponúknuť stupeň príťažlivosti, nevyhnutnej pre počiatky takej vedy. Nevieme navyše, že astronómia vznikla z astrológie a chémia z alchýmie? Interpretujeme však tento vývin ako výhodu, pričom pri ňom ide o úpadok pozornosti.

Transcendentálna astrológia a alchýmia sú kontempláciou večných právd v symboloch poskytovaných hviezdami a kombináciou substancií. Astronómia a chémia sú ich degradáciou. Keď sa astrológia a alchýmia stali formami mágie, stále boli svojou menšou degradáciou. Pozornosť má svoj pravý rozmer len vtedy, keď je náboženská.

Galileo. Keď sa princípom modernej vedy stal neobmedzený priamočiary pohyb a nie pohyb kruhový, nemohla byť viac mostom k Bohu.

Filozofické očistenie priestoru katolicizmu sa nikdy neudialo. Ak by k tomu malo dôjsť, bude nevyhnutné byť vovnútri i von.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: