Simone Weilová: Ja

Nevlastníme nič na tomto svete – nejaká náhodná udalosť nás môže pripraviť o všetko – okrem schopnosti povedať „Ja“. To je to, čo máme odovzdať Bohu – inými slovami, zničiť. Niet absolútne žiaden iný slobodný akt, ktorý by sa dal uskutočniť – okrem zničenia svojho „Ja“.
Odriekanie: nemôžeme ponúknuť nič okrem svojho „Ja“, a všetko, čo nazývame odriekaním, je len nálepkou pripevnenou na kompenzácii vzdania sa svojho „Ja“.
Nič na svete nás nemôže obrať o moc povedať „Ja“. Nič okrem mimoriadneho nešťastia. Niet nič horšie než mimoriadne nešťastie, ničiace „Ja“ zvon, lebo vtedy ho nemôžeme zničiť sami zvnútra. Čo sa stane s tými, ktorých „Ja“ bolo zničené zvonku nešťastím? Nemôžeme si predstaviť nič než anihiláciu v zmysle ateistickej či materialistickej náuky.

Hoci stratili svoje „Ja“, neznamená to, že v nich niet egoizmu. Práve naopak. Niekedy k tomu dochádza v prípade psej podriadenosti, inokedy sa človek redukuje na primitívny vegetatívny egoizmus. Egoizmus bez „Ja“.
Ak sme už začali s procesom zničenia „Ja“, vyhli sme sa akýmkoľvek škodám vyvolaným utrpením. Lebo „Ja“ nemôže byť zničené vonkajším tlakom bez násilnej vzbury. Ak sa v mene lásky k Bohu odmietne odovzdať tejto vzbure, zničenie neprichádza zvon, ale zvnútra.
Vykupiteľské utrpenie. Ak ľudská bytosť v stave dokonalosti, ktorá pôsobením milosti úplne zničila v sebe svoje „Ja“, spadá do miery utrpenia, ktoré zodpovedá vonkajšiemu zničeniu „Ja“ – ide o kríž vo svojej úplnosti. Utrpenie v nej nemôže zničiť „Ja“, lebo to už v nej niet; úplne zmizlo a prenechalo miesto Bohu. No utrpenie spôsobuje ekvivalentný jav, v rovine dokonalosti, s vonkajším zničením „Ja“. Spôsobuje absenciu Boha. „Bože môj, prečo si ma opustil?“

Aká je táto Božia neprítomnosť vyvolaná extrémnym utrpením v dokonalej duši? Aký je jej zmysel, hodnota toho, čo sa nazýva vykupiteľským, mučeníckym utrpením?

V prípade vykupiteľského utrpenia zlo dosahuje plnosť svojho jestvovania až do najkrajnejšej miery.

Vykupiteľským utrpením je Boh prítomný v podobe krajného zla. Lebo Božia neprítomnosť je formou Božej prítomnosti v podobe zla – neprítomnosť, ktorá je citeľná. Ten, kto v sebe nemá Boha, nemôže cítiť Jeho prítomnosť.

Je to čistota, dokonalosť, plnosť, priepasť zla. Zatiaľčo peklo je falošnou priepasťou (viď Tibon). Peklo je plytké. Peklo je ničotou, ktorá imituje a dáva ilúziu bytia.

Čisto vonkajšie zničenie „Ja“ je kvázi-pekelným utrpením. Vonkajšie zničenie, s ktorým sa duša stotožňuje skrz lásku je pykajúce utrpenie. Božia neprítomnosť vyvolaná v duši, ktorá je láskou úplne zbavená „Ja“, je vykupiteľským utrpením.
V utrpení prežíva životný inštinkt všetky pretrhané vzťahy, a slepo sa upína k všetkému, čo mu môže poskytnúť oporu, tak ako rastlina svojimi úponkami. Vďačnosť (okrem svojej vulgárnej formy) a spravodlivosť nebývajú v tomto stave prítomné. Otroctvo. Niet viac energie, potrebnej pre slobodnú ľudskú vôľu, ktorou človek premeriava veci. Z tohto pohľadu je utrpenie rovnako odpudzujúce ako je život vo svojej nahote, ako kýpeť po amputácii, ako kŕdeľ hmyzu. Život bez formy. Jediným cieľom sa stáva prežitie. Tam začína extrémne utrpenie – kde všetky ostatné ciele nahradí prežitie. Takýto cieľ sa potom odhaľuje vo svojej podstate bez všetkého len sám osebe – Peklo.

Týmto mechanizmom sa ľuďom v utrpení javí život ako jediná vec, na ktorej záleží, a to práve vtedy, keď ich život prestáva byť cennejší než smrť.

V takomto stave sa smrť prijíma vyrovnane.
Pseudo-peklo na zemi. Úplná vykorenenosť v utrpení.

Ľudská nespravodlivosť ako všeobecný zákon nevytvára martýrov, ale pseudo-zatratené duše. Ľudia, ktorí spadli do tohto pseudo-pekla sú ako niekto, koho vyzliekli a doráňali zlodeji. Prišli o odev svojho charakteru.

Najväčšia bolesť, ktorá umožňuje ľudským koreňom zostať tam, kde sú, je v nekonečnej vzdialenosti od tohto pseudo-pekla.

Ak pomáhame ľuďom takto vykoreneným a dostáva sa nám za to nezdvorilosť, nevďak a zrada, znášame len malú časť toho, čím musia prejsť oni. Je našou povinnosťou vystaviť sa tomu v istej miere, tak ako je našou povinnosťou vystaviť sa utrpeniu. Keď to príde, musíme to zniesť, ako znášame útrapy, bez toho, aby sme to vracali konkrétnym ľuďom, lebo to nemožno vrátiť nikomu. Je čosi neosobné v pseudo-pekelnom utrpení, tak ako v dokonalosti.
Pre tých, ktorých „Ja“ je mŕtve, nemôžeme spraviť nič, absolútne nič. No nikdy nevieme, či je v danom človeku jeho „Ja“ úplne mŕtve, alebo alebo len bezduché. Ak nie ej úplne mŕtve, láska ho dokáže oživiť ako sa to robí injekciou, no musí to byť úplne čistá láska bez najmenšej stopy blahosklonnosti, lebo už ten najmenší tieň opovrhnutia smeruje k smrti.

Keď je „Ja“ poranené zvonku, začne sa brániť tým najhorším spôsobom, ako zviera na kraji útesu. No keď už je „Ja“ polomŕtve, túži po konci a pripustí, aby kleslo do nevedomia. Ak je potom prebudené dotykom lásky, nastupuje ostrá bolesť, ktorá vyvoláva hnev a niekedy i nenávisť voči tomu, kto prebudil túto bolesť. Odtiaľ tá zdanlivo nevysvetliteľná pomstychtivosť padlých ľudí voči svojim dobrodincom.

Môže sa tiež stať, že láska dobrodincov nie je úplne čistá. Vtedy sa v „Ja“, prebudenom láskou no okamžite zranenom pohŕdaním, zdvíha vlna najtrpkejšej nenávisti, nenávisti, ktorá je legitímna.

A naopak ten, v ktorom je „Ja“ už úplne mŕtve, nie je vôbec v rozpakoch z lásky, ktorá je mu prejavovaná. Prijíma všetko, čo sa mu dáva, tak ako psy a mačky prijímajú potravu, teplo a starostlivosť, a tak ako oni, aj on túži dostať toľko, koľko sa dá. Môže sa stať, že sa k niekomu pripúta ako pes, alebo prijíma všetko s ľahostajnosťou ako mačka. Bez najmenších rozpakov prijíma všetku energiu z každého, kto mu pomôže.

Nanešťastie pri každej charitatívnej práci hrozí riziko, že väčšina klientov sa bude skladať z ľudí bez akýchkoľvek ohľadov, a navyše z tých, ktorých „Ja“ je úplne mŕtve.
Čím slabšia je povaha toho, kto znáša útrapy, tým rýchlejšie je „Ja“ zničené. Presnejšie, hranica utrpenia, ktoré zničí „Ja“ je situovaná do väčšej či menšej vzdialenosti vzhľadom na kvalitu povahy, a čím ďalej, tým silnejšou nazývame povahu.

Poloha tejto hranice, či už je blízko alebo ďalej, je pravdepodobne biologickým faktorom rovnako, ako matematické nadanie, a ten, kto nemá vieru a je hrdý na to, ako bráni svoju morálku v zložitých okolnostiach, nemá na to väčší dôvod než mladík, ktorý je pyšný, pretože matematika mu ide od ruky. Ten, kto verí v Boha, je v riziku ešte väčšej ilúzie – ktorá spočíva v tom, že pripisuje pôsobeniu milosti niečo, čo je vo svojej podstate len prirodzeným procesom.
Agónia extrémneho utrpenia je zničením „Ja“ zvon: Arnolf, Faidra, Lykaón.1) Oprávnene padáme na kolená a úpenlivo prosíme, keď má násilná smrť zničiť naše „Ja“ zvon ešte predtým, než zničí samotný náš život.
„Niobe tiež, s prekrásnymi vlasmi, myslela na jedlo.“ Je to vznešené rovnako ako priestor na Giottových freskách.

Pokora, ktorá nás núti vzdať sa ešte aj zúfalstva.
Hriech vo mne hovorí: „Ja“.

Som všetkým. No toto konkrétne „Ja“ je Bohom. Nie je to nejaké neurčité Ja.

Zlo spôsobuje rozdiely, bráni Bohu byť rovnocenne všetkým.

Je to kvôli mojej úbohosti, že ja som „Ja“. To kvôli úbohosti sveta je, v istom zmysle, Boh „Ja“ (čiže takpovediac osobou).
Farizeji boli ľudia, ktorí sa v cnostiach spoliehali na svoje vlastné sily.

Pokora spočíva vo vedomí, že v tom, čo nazývame naším „Ja“, nie je žiaden zdroj energie, prostredníctvom ktorej by sme mohli rásť.

Všetko bez výnimky, čo je vo mne cenné, pochádza odinakiaľ než odo mňa, nie ako dar, ale ako pôžička, ktorá sa musí neustále obnovovať. Všetko bez výnimky, čo je vo mne, je absolútne bezcenné; a všetko, čo si privlastním z darov, ktoré ku mne prišli odinakiaľ, sa okamžite stáva rovnako bezcenným.

Dokonalá radosť vylučuje dokonca i samotný pocit radosti, pretože v duši naplnenej niečím niet miesta pre označenie „Ja“.

Nedokážeme si tieto radosti predstaviť, keď tu nie sú, preto chýbajú aj pohnútky na ich hľadanie.


1) Arnolf – postava z Moliérovej hry; Faidra – divadelná postava (o. i. Racine); Lykaón – grécky kráľ, otec Kallipso (pozn. prekl.)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: