Simone Weilová: Gravitácia a milosť


Všetky prirodzené hnutia duše sú riadené zákonmi, analogickými k zákonu gravitácie. Milosť je jedinou výnimkou.

Vždy musíme očakávať, že sa veci udejú v súlade s gravitačným zákonom, s výnimkou nadprirodzeného zásahu.

Dve sily vládnu vesmíru: svetlo a gravitácia.

Gravitácia. Vo všeobecnosti čo očakávame od iných, závisí od pôsobenia gravitácie na nás, čo od nich dostaneme, závisí na gravitačnom pôsobení na nich. Niekedy (vplyvom náhody) sa obe zhodnú, často však nie.

Aký je dôvod pre to, že len čo jedna ľudská bytosť ukáže, že potrebuje inú (bez ohľadu na to, či je táto potreba silná alebo nie), tá sa od nej odtiahne? Gravitácia.

Lear, tragédia gravitácie. Všetko, čo nazývame základným, je založené na gravitácii. Samotné slovo základňa, základ poukazuje na túto skutočnosť.

Objekt skutku a hladina energie, ktorou sa uskutočňuje, sú navzájom rôzne. Isté veci sa však musia vykonať. No odkiaľ vziať energiu na ich vykonanie? Aj akt cnosti môže človeka degradovať, ak na danej úrovni niet dostatočnú energiu.

To, čo je základné (nízke) a čo je povrchné je na rovnakej úrovni. „Jeho láska je vášnivá, no nízka“: možné spojenie. „Jeho láska je hlboká, no nízka“: nemožné spojenie.

Ak je pravdou, že rovnaké utrpenie je omnoho ťažšie zniesť pre vyššie motívy než pre nízke (ľudia stojaci nehybne od jednej do ôsmej ráno kvôli tomu, aby dostali vajcia, by to pokladali za náročné, ak by išlo o záchranu ľudského života), je azda základná podoba cnosti v istom ohľade schopnejšia obstáť v skúškach prekážok, pokušení a nešťastí než vznešená podoba cnosti. Napoleonovi vojaci. Preto sa používa krutosť na zachovanie či pozdvihnutie morálky vojska. Netreba na to zabúdať v otázke morálnej slabosti.

To je konkrétny prípad všeobecného zákona, ktorý pôsobí na tú nízku, základnú úroveň. Gravitácia je jeho symbolom.

Rady na jedlo. Tá istá činnosť je ľahšia, ak ide o základný, nie vznešený motív. Základné motívy v sebe majú viac energie než vznešené. Problém: ako sa dá energia základných motívov preniesť do tých vznešených?

Nesmiem zabúdať, že v istých chvíľach, keď sa moje bolesti hlavy stupňovali, som mala intenzívnu potrebu spôsobiť niekomu inému bolesti presne na tom istom mieste.

Analogické túžby sú u ľudí veľmi časté.

V takomto stave som niekoľkokrát podľahla pokušeniu aspoň slovami spôsobiť bolesť. Podliehanie zákonu gravitácie. Najväčší hriech. Zneužitie funkcie jazyka, ktorou je vyjadrovať vzťahy medzi vecami.

Akt prosby: musím sa nevyhnutne obrátiť na niečo mimo mňa, keďže ide o to, byť oslobodený od seba.

Akýkoľvek pokus o takéto oslobodenie sa vlastnými silami by bol ako pokus kravy, ktorú by jej reťaz zrazila do kolien.

Pri takomto pokuse človek uvoľňuje v sebe násilím istú energiu, ktorá slúži na degradáciu ďalšej energie. Vyrovnanie sa ako v termodynamike; násilný kruh, z ktorého sa dá oslobodiť len zhora.

Zdroj morálnej energie je mimo človeka, tak ako zdroj jeho fyzickej energie (strava, vzduch, atď.). Vo všeobecnosti ho nachádza a tým podlieha ilúzii – tak ako na fyzickej úrovni – že to jeho bytosť v sebe nesie princíp vlastného prežitia. Jedine núdza spôsobuje, že cíti svoje potreby. A v čase núdze si nevie pomôcť obrátiť sa na čokoľvek jedlé.

Na to jestvuje jediný liek: chlorofyl, umožňujúci schopnosť nasýtiť sa svetlom.

Nesúdiť. Všetky chyby sú rovnaké. Jestvuje jediná chyba: neschopnosť sýtiť sa svetlom, lebo kde sa stratila táto schopnosť, tam sú možné všetky chyby.

„Moje telo prišlo vykonať vôľu Toho, ktorý ma poslal.“

Nijaké dobro nie je možné bez tejto schopnosti.

Zostúpiť pohybom, na ktorom sa gravitácia nijako nepodieľa… Gravitácia necháva veci klesať, krídla stúpať: čo za krídla akejsi druhej sily umožnia veciam zostúpiť bez tiaže?

Stvorenie pozostáva zo zostupujúcich síl gravitácie, stúpajúcich síl milosti a zostupujúcich síl druhostupňovej milosti.

Milosť je zákonom zostupného pohybu.

Znížiť sa značí stúpať vo svete morálnej gravitácie.

Morálna gravitácia nás necháva padať do výšky.

Priveľké utrpenie umiestňuje ľudskú bytosť pod úroveň súcitu: vzbudzuje hrôzu, znechutenie, odpor.

Súcit zostupuje na istú úroveň, no nie pod ňu. Čo robí milosrdnosť, aby klesla nižšie?

Majú tí, čo tak nízko padli, súcit sami so sebou?

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s


%d blogerom sa páči toto: