Čítanie

“Našou úlohou je rozoznať brata v cudzincovi a Boha vo vesmíre.”

 

Druhí. Vidieť každú ľudskú bytosť (obraz seba) ako väzenie, v ktorom prebýva väzeň, obklopený celým vesmírom.

*

Elektra, dcéra vplyvného otca, no uvrhnutá do otroctva, ktorá vkladá nádej už len do svojho brata, stretáva mladého muža, ktorý jej hovorí o smrti jej brata – a v okamihu, keď je jej beznádej úplná, vysvitne, že mladý muž je jej brat.

„Ona, považujúc ho za záhradníka…“

Našou úlohou je rozoznať brata v cudzincovi a Boha vo vesmíre.

*

Spravodlivosť. Vždy byť pripravený pripustiť, že druhý človek je niekým celkom iným, než koho v ňom čítame keď sme s ním (alebo keď na neho myslíme). Alebo skôr čítať v ňom, že je celkom určite niekým iným a možno aj celkom iným od toho, koho v ňom čítame.

Z každej bytosti znie tichý nárek, aby bola čítaná inak.

*

Čítame a sme čítaní inými. Prieniky v týchto čítaniach. Nútiť niekoho, aby sa čítal tak, ako ho čítame my (otroctvo). Nútiť iných, aby nás čítali tak, ako sa čítame my (podmaňovanie si). Mechanický proces. Často nič viac než rozhovor dvoch hluchých ľudí.

*

Milosrdenstvo a nespravodlivosť možno zistiť len čítaním, a preto im nijaká definícia nevyhovuje. Zázrak dobrého lotra nebol v tom, že myslel na Boha, ale že rozoznal Boha v svojom blížnom. Peter, kým kohút nezakikiríkal, nerozoznával v Kristovi Boha.

Ostatní sú obeťami  falošných prorokov, v ktorých chybne čítajú Boha.

Kto sa môže pochváliť, že číta správne?

Môžeme byť nespravodliví preto, že chceme narušiť spravodlivosť, alebo preto, že spravodlivosť chybne čítame – takmer vždy ide o druhý prípad.

Aká láska k spravodlivosti je zárukou proti zlému čítaniu?

Aký je rozdiel medzi právom a neprávom, ak sa všetci správajú podľa spravodlivosti, ako ju čítajú?

Johanka z Arku: takmer všetci , ktorí o nej dnes kážu, by ju boli odsúdili. A navyše, jej sudcovia nesúdili sväticu, pannu, atď., ale bosorku, heretičku, atď.

Príčiny zlého čítania: verejná mienka, vášne.

Verejná mienka je veľmi silnou príčinou. Ľudia čítajú prípad Johanky z Arku podľa toho, čo im diktuje aktuálna verejná mienka. No išlo o nejednoznačný prípad. A Kristus…

Vo fiktívnych morálnych problémoch nehrá krivé obvinenie nijakú rolu.

Aká je nádej v nevinnosť, ak tá nie je rozpoznaná?

*

Čítania. Čítanie – okrem prípadov, keď je v ňom istá forma pozornosti – podlieha zákonu gravitácie. Čítame názory predikované gravitáciou (hlavnú rolu vo formovaní názorov na ľudí a udalosti hrajú vášne a spoločenská konformita).

S vyššou formou pozornosti naše čítanie odhalí gravitáciu samotnú a rôzne systémy možnej rovnováhy.

*

Vyšší spôsob čítania: čítať nevyhnutnosť za javmi, systém za nevyhnutnosťou, Boha za systémom.

*

„Nesúďte“: Kristus nesúdil. On je naším súdom. Trpiaca nevinnosť je mierou.

Súd; perspektíva. V tomto zmysle každý súd súdi toho, kto ho vynáša. Nesúdiť. Nejde o neprítomnosť názoru alebo zdržanlivosť, ale o vyšší úsudok, imitáciu božského postoja, ktorý nám je nedostupný.