Gygov prsteň1)

“Chyby iných civilizácií udávame ako dôkazy nesprávnosti ich náboženstiev, na ktorých stoja. Ak sa pritom pozrieme na dejiny Európy posledných dvadsiatich storočí, poľahky nájdeme chyby prinajmenšom rovnocenné tým ich. Deštrukcia Ameriky zmasakrovaním a Afriky otroctvom, čistky v južnom Francúzsku – tieto činy celkom určite nie sú lepšie než homosexualita Grékov alebo orgiastické ríty Orientu. No tvrdí sa, že prečiny v Európe jestvujú napriek dokonalosti kresťanstva, kým v iných civilizáciách v dôsledku nedokonalosti náboženstiev.”

Chyby iných civilizácií udávame ako dôkazy nesprávnosti ich náboženstiev, na ktorých stoja. Ak sa pritom pozrieme na dejiny Európy posledných dvadsiatich storočí, poľahky nájdeme chyby prinajmenšom rovnocenné tým ich. Deštrukcia Ameriky zmasakrovaním a Afriky otroctvom, čistky v južnom Francúzsku – tieto činy celkom určite nie sú lepšie než homosexualita Grékov alebo orgiastické ríty Orientu. No tvrdí sa, že prečiny v Európe jestvujú napriek dokonalosti kresťanstva, kým v iných civilizáciách v dôsledku nedokonalosti náboženstiev.

Najzreteľnejšie prípady omylnosti, ktoré by mali byť precízne rozoberané, dávame bokom. Pri hodnotení Grécka alebo Indie porovnávame dobro a zlo. Pri hodnotení kresťanstva dávame zlo bokom.

Odkladáme veci bokom bez toho, aby sme si to uvedomovali; práve v tom je nebezpečenstvo. Alebo, čo je ešte horšie, kladieme ich bokom našou vôľou, ktorá je však voči nám skrytá. Preto ani nevieme, že niečo kladieme bokom. Nechceme to vedieť a tým aj dospievame k neschopnosti vedieť to.

Schopnosť odkladať veci bokom umožňuje páchať najrôznejšie zločiny. Mimo sfér, kde vzdelanie a výcvik vytvárajú pevné spojenia, umožňuje táto schopnosť pridelenie absolútneho práva na čokoľvek. Práve to umožňuje ľuďom správať sa tak nekonzistentne, najmä v prípadoch, kde ide o sociálne, kolektívne emócie (vojna, národná či triedna nenávisť, príslušnosť k strane či cirkvi). Čokoľvek sa ocitá v obklopení sociálnej prestíže, vydeľuje sa spomedzi iných vecí a vzťahov.

Využívame to aj vtedy, keď sa odovzdávame zvodnosti pôžitkov.

Využívam to, keď deň za dňom odkladám splnenie istej povinnosti. Oddeľujem povinnosť od behu času.

Niet skutočnejšej túžby než zbaviť sa tohto uzurpovania si práva na čokoľvek. Malo by zmiznúť na dne najhlbšej studne.

Gygov prsteň, ktorý sa stal neviditeľným – to je presne prípad kladenia vecí bokom: oddelenie seba od zločinu, ktorý pácham; pretrhnutie spojenia medzi nimi.

Odhodiť toto právo do studne, odhodiť Gygov prsteň – to prináleží vôli. Týmto skutkom, v utrpení a slepote, vystúpime z jaskyne na svetlo.

Gyges: „Stal som sa kráľom a pôvodný kráľ bol zavraždený.“ Nejestvuje nijaká spojitosť medzi týmito dvoma faktami. Práve to je prsteň.

Majiteľ továrne: „Užívam si luxus a moji zamestnanci sú biedni.“ Mohol by síce čo najúprimnejšie ľutovať svojich zamestnancov a zároveň nevidieť túto spojitosť.

Lebo nejestvuje spojenie, ak ho nevytvorí naša myseľ. Dva a dva zostanú naveky dva a dva, pokiaľ ich naša myseľ nespojí a nevytvorí štyri.

Nenávidíme ľudí, ktorí nás nútia vytvárať spojitosť, ktorú vytvárať nechceme.

Spravodlivosť je vo vytváraní vzťahov medzi analogickými vecami,  vzťahov identických so vzťahmi medzi podobnými pojmami, a to aj vtedy, keď sa nás nejaké veci týkajú osobne a jestvuje medzi nami puto.

Táto schopnosť sa nachádza v bode dotyku prirodzeného a nadprirodzeného. Patrí do sféry vôle a jasného chápania, preto je súčasťou jaskyne (lebo naša jasnosť je len šerom), no nedokážeme si ju udržať, kým nevyjdeme na svetlo.

---

1) Podľa legendy našiel pastier Gyges prsteň, ktorý svojho majiteľa spravil neviditeľným a tým ho vystavoval pokušeniu. Legendu cituje Platón v Republike a inšpirovala aj Tolkienovho Pána prsteňov. (Pozn. prekl.)