Esej Simone Weilovej z roku 1934
Úlohou je, stručne povedané, zistiť, čo spája útlak vo všeobecnosti a každú konkrétnu formu útlaku so systémom výroby; inými slovami, pokúsiť sa odhaliť mechanizmus útlaku, pochopiť, ako vzniká, pretrváva, premieňa sa, a ako by azda, aspoň teoreticky, mohol zaniknúť. S ohľadom na všetky zámery a ciele ide o novopoloženú otázku. Počas uplynulých storočí vnímali myslitelia útlak spôsobovaný mocou utláčateľov ako niečo jednoduché a evidentné, čomu bolo možné postaviť sa buďto vyjadrením jednoznačného nesúhlasu, alebo prostredníctvom ozbrojenej sily v službách spravodlivosti. Obe možnosti vždy dokonale zlyhali; a nikdy sa to neukázalo jasnejšie, ako keď dočasne zvíťazili, ako sa to stalo v prípade francúzskej revolúcie, keď sa jej podarilo skutočne odstrániť istú formu útlaku a vzápätí sa ľudia len nemohúcne prizerali tomu, ako ju okamžite vystriedala nová forma.
Simone Weilová 