Záverečná časť diela Simone Weilovej Potreba koreňov.
Rast koreňov
Problém s vdýchnutím inšpirácie do ľudí je pomerne nový. Platón ho naznačuje vo svojej Politike i inde; nepochybne o tejto téme hovorili princípy tajných učení, zhromaždených v staroveku pred epochou Ríma, ktoré bez stopy zmizli. O tomto a podobných problémoch sa zrejme aj naďalej diskutovalo napríklad medzi templármi a prvými slobodomurármi. Montesquieu, ak sa nemýlim, si tohto problému nebol vedomý. Rousseau so svojou kapacitou mysle si ho uvedomoval, no nič viac. Ľudia revolúcie roku 1789 o ňom, zdá sa, nemali ani tušenia. V roku 1793, bez toho, že by sa niekto namáhal nastoliť a ešte menej riešiť tento problém, experimentovalo sa s improvizovanými riešeniami, akými boli napríklad oslavy na počesť Najvyššej Bytosti, Božského Rozumu, ktoré boli jednoducho smiešne a úbohé. V devätnástom storočí klesla úroveň všeobecnej inteligencie hlboko pod úroveň, na akej sa takéto otázky kladú.
Simone Weilová 