O princípoch slobody a útlaku

Rozsiahla esej z roku 1934, pozostávajúca z piatich častí:

1. Kritika marxizmu

2. Analýza útlaku

3. Teoretický náčrt slobodnej spoločnosti

4. Náčrt súčasného spoločenského života

5. Zhrnutie

O Marxovi

Simone Weilová

Fragmenty

(Londýn 1943)

5.6 T. S. Eliot: Predslov

Predslov

T. S. Eliot

 

“No súhlas alebo odmietnutie sú druhoradé: na čom skutočne záleží, je stretnutie s výnimočnou dušou.”

5.5 Rast koreňov

Záverečná časť diela Simone Weilovej Potreba koreňov.

 

Rast koreňov

Problém s vdýchnutím inšpirácie do ľudí je pomerne nový. Platón ho naznačuje vo svojej Politike i inde; nepochybne o tejto téme hovorili princípy tajných učení, zhromaždených v staroveku pred epochou Ríma, ktoré bez stopy zmizli. O tomto a podobných problémoch sa zrejme aj naďalej diskutovalo napríklad medzi templármi a prvými slobodomurármi. Montesquieu, ak sa nemýlim, si tohto problému nebol vedomý. Rousseau so svojou kapacitou mysle si ho uvedomoval, no nič viac. Ľudia revolúcie roku 1789 o ňom, zdá sa, nemali ani tušenia. V roku 1793, bez toho, že by sa niekto namáhal nastoliť a ešte menej riešiť tento problém, experimentovalo sa s improvizovanými riešeniami, akými boli napríklad oslavy na počesť Najvyššej Bytosti, Božského Rozumu, ktoré boli jednoducho smiešne a úbohé. V devätnástom storočí klesla úroveň všeobecnej inteligencie hlboko pod úroveň, na akej sa takéto otázky kladú.

5.4 Vykorenenosť a vlastenectvo

Aby sme mali aspoň základnú predstavu o našej chorobe, musíme si predstaviť ešte jednu formu vykorenenosti. Mohli by sme ju nazvať geografickou, čiže týkajúcou sa ľudských spoločenstiev obývajúcich jasne vymedzené územie. Význam takýchto spoločenstiev takmer vymizol, s jedinou výnimkou, ktorou je národ. Jestvuje a jestvovalo však aj množstvo iných príkladov; niektoré v menšom a celkom malom rozmere, napríklad mesto, skupina dedín, kraj či región; iné sú tvorené rozdielnymi národmi; iné zase časťami viacerých národov.

Gygov prsteň1)

“Chyby iných civilizácií udávame ako dôkazy nesprávnosti ich náboženstiev, na ktorých stoja. Ak sa pritom pozrieme na dejiny Európy posledných dvadsiatich storočí, poľahky nájdeme chyby prinajmenšom rovnocenné tým ich. Deštrukcia Ameriky zmasakrovaním a Afriky otroctvom, čistky v južnom Francúzsku – tieto činy celkom určite nie sú lepšie než homosexualita Grékov alebo orgiastické ríty Orientu. No tvrdí sa, že prečiny v Európe jestvujú napriek dokonalosti kresťanstva, kým v iných civilizáciách v dôsledku nedokonalosti náboženstiev.”

Pečať spoločenského

“Závisieť na cudzej vôli znamená byť otrokom. To je však údelom všetkých ľudí. Otrok závisí na svojom pánovi a pán na svojom otrokovi. Táto okolnosť nás robí buď servilnými, alebo tyranskými, alebo oboma súčasne (omnia serviliter dominatione).”

Spoločenská harmónia

“Minulosť: niečo skutočné, no absolútne mimo nášho dosahu, k čomu sa nijako nemôžeme priblížiť, jedine sa k tomu obrátiť a nechať sa osvetliť. To je najdokonalejší obraz večnej, nadprirodzenej skutočnosti.

Kvôli tomu je v spomínaní samotnom taká radosť a krása?”

*

“Protiklady. V dnešnej dobe nás opája a znechucuje totalitarizmus, a takmer každý dnes miluje jednu totalitu a nenávidí inú.

Jestvuje vždy identita medzi tým, čo milujeme a nenávidíme? Cítime vždy potrebu milovať v inej podobe to, čo nenávidíme, a naopak?”

*

“Večná ilúzia revolúcie spočíva vo viere, že obete násilia použijú moc spravodlivo, keď ju dostanú do rúk. No s výnimkou duší, ktoré sú blízko svätosti, sú obete poškvrnené násilím, tak ako sú ním poškvrnení páchatelia. Zlo sídliace v rukoväti meča sa prenáša aj na jeho hrot. Obete, ktoré sa dostanú k moci a ktoré sú opité zmenou spôsobia práve toľko zla alebo ešte viac a čoskoro klesnú späť tam, kde boli predtým.”

Čítanie

“Našou úlohou je rozoznať brata v cudzincovi a Boha vo vesmíre.”

Výcvik

“Dobro nezvratne produkuje dobro, a zlo zlo, v čisto duchovnej sfére. Na druhej strane, v ríši prirodzeného, ktorá zahŕňa psychológiu, dobro a zlo recipročne spôsobujú jedno i druhé. Preto nebudeme v bezpečí, pokiaľ nedosiahneme sféru duchovného – presne tú sféru, v ktorej nedostaneme nič vlastným úsilím, v ktorej musíme pri všetkom čakať, že to dostaneme zvon.”